DLANE..
Tvoje tmavé oči pokoj mi nechcú dať
Bojím sa, že stratíš sa v ich tme
Cítim, že nie si úplne v poriadku
No neviem ti ukázať, že sa nemáš čoho báť
Tvoj úsmev vyhasol
A ja ho neviem znova zasvietiť
Tvoje rany bolia ma trikrát viac ako teba
No asi ti neviem darovať ani seba
Bolesť tvojho srdca na rukách diery mi robí
Krik tvojej duše stratenej tŕňovú korunu mi do hlavy vráža...
Slabá som, no viem, že všetko čo by si chcel, dať ti túžim
No beriem macka do dlani a odchádzam spať..
...navždy...
NAIVNÁ
Každý vraví, že naivita je zlá
No ja túžim po kúsku detskej nevinnosti
Po dobrom pocite v ústach
Keď znova spoznáš kúsok neba v papieriku
Po hrejivom pohladení
Keď prvý krát šteklia ťa kvapky na nose..
Po teple čo ťa naplní
Keď detský smiech zaplaví duše
Po výčitkách a obavách
Keď ťa to mizerné svedomie kúše
Po dlani hebkej materskej
Čo všetky rany hojí, ale aj nové spôsobuje
Po objatí priateľa verného pravého
Čo schová nešťastie a vinu sveta..
...túžim byť zase dieťa...
KVAPKA
Kvapkou chcela som niekedy byť
Keď som potrebovala toľko dôvodov
Keď mi museli vysvetliť maličkosti
Keď som v sebe musela skryť nevinnosť..
Kvapkou chcela som niekedy byť
Celý svet pochodiť
Nechcela som stratiť ani sekundu
Kedy by ma mohlo prekvapiť niečo nové.
Neskúsenosti som sa nevyhýbala
Skôr som sa snažila ukryť za nevedomosť
Tváriť sa že sme hlúpy je lepšie ako dopustiť
aby niekto dokázal ako veľmi vytŕčame.
Kvapkou túžila som byť
Krás sveta sa nabažiť
A potom len ako kvapka z mnohých
Niekde skryť alebo ..úplne vpiť..
Komu by chýbala kvapka..
Kvapka vody...
Kvapka lásky...
Kvapka priateľstva....
Kvapka seba samého....
DRUHÉ JA
Utekal no nevedel prečo
Nevedel čo sa mu nepáči,
či sa mu vôbec niečo páči,
či sa mu vôbec niečo nepáči
utekal no nevedel kam,
utekal no nevedel pred kým,
nevedel či sa schovať,
nevedel či sa poddať osudu
utekal no nechcel,
nestal lebo nevedel,
utekal lebo milovať chcel
nevedel či pred láskou neušiel
utekal lebo nohy chcel poraniť
nevedel či infekciu v ranách chce zastaviť
utekal lebo nevládal byť
nezastal lebo nevedel žiť
DAROVANÁ
Dlane pre neho zodierala deň čo deň
Keď slnko zapadalo jej hlavu všetko napadalo
Papier už ani nehádzala do koša
Vedela že je zbytočné hádzať všetko za hlavu
Nevnímala či je ráno či večer
Vedela že život čo tvaruje,
To malé nedokonalé nič
Musí byť pre neho tak prekrásne a dokonalé
Aj keď už jej zlyhávalo vonkajšie
Vnútorné ju stále nútilo žiť
Aj keď vedela že možno pre neho umrie
Stále zodierala dlane v mukách
Aj keď cítila že umiera
Dávala na papier všetko čo malo byť len jeho
Aj keď vedela že stratila sa z tohto sveta
Odišla pokojne...odišla darovaná...
MODLITBA
Bože môj...nie...fráza..
Hej ty ..tam hore .. nie ..príliš nekonkrétne..
Ak si....nie...príliš vedecké..
Anjeličku môj...nie ..príliš naivné...
Prosto TY! Veď vieš kto si...
Niečo by som naozaj potrebovala..
Daj mu krídla...
Nie to je ťažké..
spraviť z niekoho LEN TAK anjela..??
To nemôžem ani žiadať...
Len mu daj...krídla...
Urob z neho pre mňa za mňa... hoci aj vtáka..
Len nech má tú odvahu ..tú istotu...
Tú, ktorú získaš LEN s krídlami...
Viem že sa to nedá...
Prosím ťa...Boh...
Daj mu ak nie krídla..
tak aspoň nadšenie z letu...
Daruj mu lietadlo....
Jasné...máš pravdu ..veď by sa zabil..
Nevie to riadiť...
Pane...daj mu aspoň človeka...
Takého, čo bude vedieť aké to je...
Čo znamená lietať..
ZOZNÁM HO s pilotom..
Nie.. prepáč...ich názory by sa líšili...
Ako by sa rozprávali ak jeden letel,
No druhý poriadne nevie čo je lietadlo...
Môj milovaný..
Daj mu niekoho s kým sa dá lietať...
Ale takého s ktorým si budú rozumieť..
Vieš čo Bože...daj mu priateľa...
VINNÁ
Keď bola som malá
Sny mi nehovorili nič
Vedela som čo chcem
A musela som to mať
Zostalo mi to...
Keď túžim po priateľstve
Správam sa bláznivo.
Keď túžim po objatí
Tvárim sa skleslo
Chcela som ovoňať kvety
A našla som džungľu
Chcela som naivnú lásku v škole
No von ma čakalo šťastie
Chcela som ho sňať z kríža
No ja som ho tam pribila
Túžila som nevinná byť
No hriech som skúsila...
SVADOBNÁ
Už cítim jemnosť hodvábnej spodničky
A srdce mi ide z hrude vyskočiť
Už ma obliekajú do šiat perových
V korzete ma idú zadusiť
Rukavičky biele čo nevinne majú vyzerať
Teraz musia cudzieho muža objímať
Nohy mi skameneli
Pohnúť sa nevládzem
Duša už dávno stratila krídla
A dopadla tvrdo na zem
Pery smrteľne studené mám
Na zemi ležím...umieram...
POVEDZ NAČO...
Načo sú mi krídla
Keď nie je s kým lietať
Načo sú mi oči
Keď nie je koho pohľadom opájať
Načo sú mi šaty
Keď mi nik nepovie aká som v nich krásna
Načo sú mi ruky
Keď nemajú koho objať
Načo sú mi pery
Keď nemajú koho bozkať
Načo mi je charizma
Keď si ju nik nevšíma
Načo mi je láska
Keď ju nemám komu dať
Načo mi je srdce
Keď nevie milovať
NÁROČNÁ..
Západ slnka mohla vidieť tisíc krát do dňa
no stále mala málo
S ružou sa hrávať mohla
No stále niečo chýbalo.
Svet obletela...
Knihu napísala...
Avšak stále niečo hľadala..
Niečo do dlani prázdna vkladala..
Mohla spoznať milióny ľudí
No stále jej nestačilo.
Mohla baobaby ničiť
No stále nič necítila.
Niečo hľadala..
Niekoho potrebovala...
Túžila objaviť niekoho..
NIEKOHO kto by s ňou OBJAVOVAL....
Hľadala Malého Princa....
TÚŽIM...
Bežím..
Utekám...strmhlav sa rútim ..
Lúkou plnou čiernych kvetov..
Chcem ujsť no nemôžem..
Chcem sa v nich skryť no odhaľujú ma...
Som čiernejšia ako ony..
Ani nohy už nevládzu..
Stále bežím...
A stále v tom uviaznem..
Neviem sa vrátiť..
No ísť ďalej sa neodvážim..
Túžim po dlani...
Po dlani čo by ma z toho vytiahla..
Túžim po duši...
Po duši čo očistí tu moju...
Túžim po láske...
Po láske čo prinúti ma milovať..
Túžim po Bohu...
Po Bohu...presne takom aký je...
DIEŤA
Vraj to bola náhoda..
Vraj skôr nehoda..
Vraj tu ani nemalo byť..
Vraj ešte nemalo žiť..
Vraj malo prísť v nesprávnej chvíli...
Vraj kto ho teraz bude živiť??
Vraj potom bude na rozum neskoro..
Do pekla UŽ teraz je...
Vraj to ani jeden z nich nechcel..
Vraj alkohol robí divy..
Vraj by to zničilo život celý..
Ale veď to je tvorček živý..
Vraj radšej peniaze prechlastať..
Ako plienky kupovať..
Vraj sa ho vzdala..
Vraj ho nemilovala..
Vraj ho len pohojdala..
Vraj potom do sáčku dala...
Vraj detský život premrhala...
Vraj by sa mamička hanbiť mala...
SMRŤ...
Smrť je relatívny pojem..
Niekto mi vravel, že smrť bolí..
Hm, stáť nahý v poli
A čakať kým ma niekto zastrelí?
To nie je nič pre mňa..
Vďaka..
Vraj videli tunel....
A svetlo..
Ale pre praktika ako som ja
Len teória nestačí.
Tú si nechajte..
Na to, skúsiť to sám,
Tak isto nemám..
Verte mi..
Pchať si kohútik do úst,
alebo žiletku do ruky..
To nič nerieši..
Rozmyslela som si to...
Musím mať všetko...
Ale na PRVÝ pokus!!
Nechcem to bezvýsledne skúšať...
Viete čo?? Som zbabelec..
Na tú moju popravu si radšej ..
Ešte trochu počkám...
SAMOTA
V duši prázdno,
Len to strsšné ticho..
Prázdno po snahe niekde sa uchopiť.
Priateľstvo len lacná pretvárka.
ODPORNÉ ÚSMEVY
TRÁPNE PRIKYVOVANIE
Spoločné spomienky,
Ktoré vlastne ani nie sú naše
...nepatrím sem..
..nechcem tu byť..
..explózia hnevu..
Keď to skončí budem sa tešiť..
Všetko zo mňa opadne.
Možno umrie moje telo,
Ale moja DUŠA bude konečne žiť...
ON...
Bol...veril ale nevládal..
Jeho duša bola slabá...
On veril,
Ale jeho srdce nemalo dosť síl...
Bože, kde si keď ťa volám??..
Stále mu znel v hlave ten hlavolam..
A vôbec existuješ???
Prečo to Diablovi všetko toleruješ??
Už ma nemiluješ ..nenávidím ťa!
Diabol ho objal a už nechcel pustiť...
Začal mu do hlavy samé hriechy hustiť..
Krásna nevinná duša a tak slabá?
Pche, Bože to je pre Diabla výhovorka chabá..
Lež zrazu MODLITBY...
Diablovo objatie rozbili...
Bola...a mala ho rada...
A záchranu hľadala...
Tak Bohu všetko odovzdala..
Verila, že Boh je stále s ním
A preto Diabol nebude mať dosť síl..
Zovretie zmizlo a taktiež hnev..
Zostal len jeho duše krásny spev.
Boh mu do života znova radosť dal..
A Ona pomocnú ruku, aby zo zeme vstal..
Všetky básne sú mojím výtvorom....aj keď sa možno niekomu nepáčia splnili svoj účel...vyprázdnili mi zlé myšlienky z hlavy...
